Tomlinson111.blogerka.cz

Minule som sa vybrala do neďalekého marketu. Slnko už dávno zašlo. V diaľke už bolo vidno črtajúci sa obrys nedočkavého mesiaca. Čajky tancujúce v rytmoch roztopašného vetra akoby niečo hľadali, lacne hracky. Vo vzduchu bolo cítiť sladkastú vôňu zrejúcich pomarančov, ktorú miestami prerážal pach baranieho mäsa. Čas večere. O malú chvíľu tma padne až k nohám a len žiariace svetlá v diaľke ako oči hladného draka rozrážajú, tú na pohľad nekonečnú čierňavu. Hudba pulzujúca odvšadiaľ preniká až do kútov miestnych domov. Prenikavý hlas, na miestne pomery, vysokého Turka s vyčesanými vlasmi a úsmevom od ucha k uchu láka na najlepšie jedlo v meste. Kto by si nedal povedať? číst dál

Už len necelý týždeň ma delil od jarných prázdnin. Bola som nedočkavá, no nie kvôli prázdninám, ale kvôli dlho očakávanému dňu, ktorý sa blížil. Ten deň však nebol obyčajný, mali sme naplánovanú cestu do Bratislavy. Mojím dôvodom na radosť bola moja sestra s ktorou sme sa prvýkrát odlúčili na dlhšie ako na mesiac. Bolo to pre mňa ťažké ako určite myslím pre každých dvoch súrodencov, ktorí sa majú radi a boli na seba zvyknutí celý život. číst dál

Skús si predstaviť svoju mamku na pódiu. Skús si ju predstaviť na tom pódiu spievať. Nemusí byť ani sama, môže mať okolo seba kamošky, sexy zeny. Zaujímava predstava, však? A teraz si tam skús predstaviť svoju starú mamu. Aj s jej kamoškami. Vyštafírovanú, dobre naladenú s notami v rukách a podupujúcou nohou do rytmu hudby. Ešte krajšia predstava. číst dál

,,Pani delegátka, dnes sme to urobili za jedenásť hodín," informuje ma s nadšením pán Branický. ,,Teta, tato nám nedovolil ísť ani na záchod. Jula revala, tak potom zastavil." Robila som sa, že som prepočula informáciu, ktorú mi podal malý Branický. Bolo skoro ráno a ja som tušila, čo bude nasledovať. ,,Dúfam, že dostaneme izbu hneď, sme unavení a deti majú toho tiež dosť," skúsila pani Branická, zatiaľ po dobrom. číst dál

Nastúpim do autobusu. Ľudí tak akurát, jedno dve voľné miesta, vpredu už postávajú. Zastaneme na zastávke, nastúpi ďalších pár ľudí. Za nimi krívajúc nastúpi muž. Pri nastupovaní sotva pokrčí nohu v kolene, zrejme nie je v poriadku. V ruke zviera staršie kabelky na rameno. Tvár ma zarastenú, otrhanú vetrom, vrásky na lícach už dlho nevyčarili smiech. Prisadne si k žene, sediacej pri okne v jednej z dvojsedačiek ktora ma krasne šaty. Je ticho, nikoho si nevšíma. Oblečenú ma staršiu bundu, dámske tričká a hoci topanky si už odkráčali svoje, ešte pár kilometrov zvládnu. Je to bezdomovec. Spod ... číst dál

Vraj mám písať o zamilovanosti, ba dokonca aj o láske. Ja som však slepá a aj môj sluch je akýsi opotrebovaný. Lásku nevidím, nepočujem. Skúšam rozpoznať jej pach, no jediné, čo cítim, je vôňa kávy šíriaca sa z našej kuchyne. Ako ju mám teda nájsť? Ako ju mám odlíšiť od obyčajnej zamilovanosti? Veď predsa ani netuším, ako chutí. Je sladká ako kúsok z mojej obľúbenej čokolády? Alebo sa človek po jej "užití" tvári akoby ho práve napadol trojhlavý drak? číst dál

Máme doma takú policu. Nástennú. Je v kuchyni nad stolom. Z bukového dreva je. No, neviem pod akým kľúčovým slovom by som tento model hľadala na stránke Ikey. Asi ,,velice vzácne nevyrobiteľné kusovky". Srdcovky. Je macatá, tmavá, s množstvom políc. Na dózy, na poštu, na kuchárske knihy. Je to sympatická polica. Základňa na všetko. Prístav rodinných pokladov. číst dál

Táto počítačová adventure hra pojednáva o tom, aké nástrahy čakajú na dve baby, ktoré si kúpili nové auto a idú si vybaviť značky. Láskavý čitateľ sa isto zdrží istých komentárov týkajúcich sa popierania rodovej rovnosti - niečo na spôsob "to je tak, keď dve sliepky vybavujú to, v čom sa vyznáme iba my, páni tvorstva". :) číst dál

Poznáte televízne súťaže, kde vás moderátorka zlou slovenčinou vyzýva, aby ste spočítali čísla na obrazovke, alebo sa vás pýta koľko vidíte zápaliek, alebo nejake trapne otazky z hokej? No do štúdia nikto nevolá. Aj keď niekto zavolá, moderátorka povie, že to nie je správne, hoci vám sportove vysledky vychadzaju tak, ako hovoril volajúci. číst dál

Ked som po prvykrat navstivila USA, bolo presne taketo horuce a vlhke leto. Pamatam sa na chvilu, ked som pred sestnastimi rokmi vysla z letiska a ovalil ma horuci a vlhky vzduch, ktory som doma poznala len zo sklenika (lepsie povedane foliovnika). Vzdy, ked som sa na nedychatelny "teply chuchvalec" stazovala, moji americki kolegovia mali pre mna po ruke "mudru" odpoved: "Think snow!" číst dál

Nedeľa: číst dál

Presne takto ma nazval jeden z ficových diskutérov po zverejnení mojej " jednovreckovky " - Ako som prežila Ficov míting. Musím priznať, že už dávno ma nikto takto nepobavil, ako spomínaný ficovolič. Tá časť populácie, ktorá nenosí hlavu na krku len preto, aby jej do neho nepršalo vníma smerácke predvolebné báchorky len ako súčasť každodennej zábavy /často však cez slzy / poprípade na vyjadrenie ľútosti nad tými, ktorí za vyše 20 rokov nedisponujú darom precitnúť. číst dál

Poznate ten pocit, ked niekam pridete a viete, ze tam patrite? Ze presne na toto miesto, kvoli tejto chvili, presne k tymto ludom, smeroval cely vas zivot? Tak sa totiz citim ja kazde rano hned po prebudeni. číst dál