Období: červen 2014

Minule som sa vybrala do neďalekého marketu. Slnko už dávno zašlo. V diaľke už bolo vidno črtajúci sa obrys nedočkavého mesiaca. Čajky tancujúce v rytmoch roztopašného vetra akoby niečo hľadali, lacne hracky. Vo vzduchu bolo cítiť sladkastú vôňu zrejúcich pomarančov, ktorú miestami prerážal pach baranieho mäsa. Čas večere. O malú chvíľu tma padne až k nohám a len žiariace svetlá v diaľke ako oči hladného draka rozrážajú, tú na pohľad nekonečnú čierňavu. Hudba pulzujúca odvšadiaľ preniká až do kútov miestnych domov. Prenikavý hlas, na miestne pomery, vysokého Turka s vyčesanými vlasmi a úsmevom od ucha k uchu láka na najlepšie jedlo v meste. Kto by si nedal povedať? číst dál

Už len necelý týždeň ma delil od jarných prázdnin. Bola som nedočkavá, no nie kvôli prázdninám, ale kvôli dlho očakávanému dňu, ktorý sa blížil. Ten deň však nebol obyčajný, mali sme naplánovanú cestu do Bratislavy. Mojím dôvodom na radosť bola moja sestra s ktorou sme sa prvýkrát odlúčili na dlhšie ako na mesiac. Bolo to pre mňa ťažké ako určite myslím pre každých dvoch súrodencov, ktorí sa majú radi a boli na seba zvyknutí celý život. číst dál

Skús si predstaviť svoju mamku na pódiu. Skús si ju predstaviť na tom pódiu spievať. Nemusí byť ani sama, môže mať okolo seba kamošky, sexy zeny. Zaujímava predstava, však? A teraz si tam skús predstaviť svoju starú mamu. Aj s jej kamoškami. Vyštafírovanú, dobre naladenú s notami v rukách a podupujúcou nohou do rytmu hudby. Ešte krajšia predstava. číst dál

,,Pani delegátka, dnes sme to urobili za jedenásť hodín," informuje ma s nadšením pán Branický. ,,Teta, tato nám nedovolil ísť ani na záchod. Jula revala, tak potom zastavil." Robila som sa, že som prepočula informáciu, ktorú mi podal malý Branický. Bolo skoro ráno a ja som tušila, čo bude nasledovať. ,,Dúfam, že dostaneme izbu hneď, sme unavení a deti majú toho tiež dosť," skúsila pani Branická, zatiaľ po dobrom. číst dál